Spomínam na môjho milovaného manžela Georgesa JOLY zomrel 10.marca 2016.Odpočinutir večné daj mú Pane a svetlo večné nech mu svieti,nech odpočíva v popkoji.Amem.
Keď môj milovaný manžel onemocnel na astmu,vlastne to bolo niečo podobné astme.Začínal sa dusiť.Viac krát sme volali doktota a odvážali mi ho do nemocnice na pohotovosť tam mu odčerpali vodu z pľúc a poslali ho domov.Pre mňa to bolo veľmi bolestivé vidieť ho tak zničeného.Len čo sa doma zotavil znovu ho to chytilo a tak neustále volal sanitku asi 4 krát.Potom ho doktor poslal do nemocnice Medipol v Cabestany na interné vyšetrenie a to bolo zrovna pred Vianocami 2015.Manželovi sa naozaj nechcelo tam ísť ale nakoniec išiel.Dúfali sme že na Vianoce bude doma.Stále som sa modlila za jeho uzdravenie ,denne som ho navštevovala v nemocnici.Vtom čase som bola aj ja slabá a dosť chorá,dýchavičná,neschopná ísť na autobus tak som chodila taxíkom.Bohužiaľ a na môj veľký bôľ na Vianoce ho nepustili.Ja som sa trochu zotavila atak som začala chodiť autobusom.Bola som tomu rada.Videla som ľudí v autobuse a to ma tešilo.Pomaly som naberala syly.Stále som sa modlila za uzdravenie môjho manžela aj som zavolala kamarádke a dali sme na sväté omše za neho, za jeho uzdravenie.Burcovala som aj jeho rodinu.Nakoniec jeho syn prišiel.Mal to naozaj dlhú cestu veď on býva pri švajčiarských hraniciach a Perpignan je úplne na inom konci až pri španielských hraniciach je to viac než 1000 kilometrov.Manžel sa veľmi potešil.Jeho syn zostal dva dni.Potom prišli ešte i jeho dve sestry,švagor a neter s partnerom.Bolo to práve v deň keď môjho manžela prevážali do inej nemocnice o ktorej mi doktor tvrdil,že je to na rehabilitáciu.
Bohužiaľ klamal lebo to bola tá nemocnica čo tam dávajú ľudí na "odpis"a v ktorej robia všetko preto aby čím skôr zomrel.Keď som to zistila bolo neskoro už mi ho nechcheli dať domov.Modlila som stále za neho ale keď som videla čo s ním robia dala som ho Ježišovi do jeho NSJ aby on urobil všetko možné na jeho záchranu aby mi ho dali domov.Tam v tej nemocnici majú aj úradníčku vraj na pomoc.Mala mi pomáhať ale ako mi pomohla chcela ma dať pod kuratelu.Poriadne sú vyčuraní.Muža sa snažili čím skorej zabiť a aby peniaze ostali štátu tak mňa pod kuratelu.Vôbec nebrala do úvahy,že manžel má aj syna a ja mám kamarádku na pomoc.Keby im toto bolo vyšlo boli by nás nechali celkom s holou r.....Ale ,že Boh nad nami bdel tak im to nevyšlo.Pekne to mali naplánované.
Lampa
Rozlúčka a Lampa
Neviem či tento môj príspevok patrí do mojích snov ,alebo do zvláštnych príhod..Bolo to v jeseni v roku 1990 deň si presne nepamätám.Mala som živý sen.Bola som zobudená /aspoň si to myslím/už bolo ráno a bolo treba vstávať do práce.Počula som kroky v predsieni a potom otváranie dverí do spálne a kroky ku mojej posteli.Nevidela som nič lebo som bola otočená na druhú stranu.Niekto zastal tesne pri mojej posteli a zo zadu ma oboma rukami chytil za prsníky.Ruky mal strašne studené ba až ľadové .Chvíľu ma takto držal apotom som ho počula odchádzať ovoril a zavrel dvere a kroky ku dverám v predieni k východu ale dalej nie,vyskočila som z postele dívať sa kto to bol no v predsieni nebol nikto a dvere boli zamknuté na dvazápady akľúče boli z nútra vo dveroch.Tie strašne studené ruky na prsiach som cítila celý deň,ba idlhšie.V robote som to rozprávala kolegom,poväčšine mi to neverili,že som bola zobudená.Jedna kolegiňa však mala nejaké skúsenosti,tá tomu verila a povedala mi len toľko "Tak toto ti Lidunko nezávidím."Viac mi o tom nechcela povedať.Potom som to rozprávala susedke Anne Gabčovej ona ma len vypočula ale nič mi na to nevravela.
Potom som sa dozvedela že v Milochovbe zomrel môj prvý frajer.Kedˇsme spolu chodili boli sme veľmi mladí a tak mmu jeho mama zabránila chodiť s dievčaťom tak zavčasu.No musel ma ma mať rád lebo nikdy nepremeškal príležitosť aby ma videl aj ked už bol ženatý a vydatá.Pozdravili sme sa len raz ale čakal vždy pri vlaku kým nenastúpim.Mohol to byť ten čo sa lúčil?Alebo to už bol duch Antona?Kto to môže vediet.
Potom sa stalo,že pozmenách našej "Zamatovej revolúcie."som stratila prácu tak som musela prijať prácu vo fabrike.Kedˇ sme nastupovali po novom roku umrela moja najlepšia kamarádka Stefka Klimáčková.U nás na návšteve bol môj kamarád z Francie.Pri prípravách na jeho ubytovanie som vytiahla zo skrine nočnú lampu,ale nemohlasom ju hnedˇpoužiť lebo bola vypálená žiarovka .Tak som ju len tak položila na periňák zamýšľajúc kúpiť žiarovku a našrobovať do lampy.No ale čo sa stalo nad ránom sa odrazu lampa rozsvietila a to ma zobudilo.Nechcdela som najprv veriť svojím vlastným očám.Lampa nebola zapojená do zástrčky .Ale potom som vykríkla Štefka!!!.Potom kedˇ vstal Jožko vravel "Niekto mi v noci trikrát búchal na dvere a kedˇsom vyšiel nikto tam nebol."Tak som nakoniec bol nahnevaný a skríkol som Bo..............!
Kedˇsme rozprávali Anne Gabčovej nič nevravela ale videla som,že ju jazyk svrbí.Koncom apríľa zomrel môj manžel Anton.Potom mi Anna G.povedala:"kedˇste mi rozprávali čo sa vám prihodilo vedela som že z vášho domu niekto do polroka umre ,myslela som,že to budeš ty,kedˇsa to tebe dialo.Kto by bol povedal,že to bude Toňo?Opica jena vedala,že nás niečo zlé čaká a nepovedala nám to.Tá smrť nás veľmi prekvapila.Tonko síce pil ako špongia ale mal ešte len 58 rokov.
SPOMINAME
Odpočinutie večné daj mu Pane,a svetlo večné nech mu svieti.Nech odpočíva v pokoji.Ameň.
Smutná zpráva.
Dnes môj milovaný bratríček zomrel.
Dobrý Pán si o zobral práve dnes1.11.2007,kedˇdnes a zajtrá tak isto ako aj na Veľkú noc všetci zosnulí idúrovno ku neu do neba.
Môj milovaný bratríček je na tom zle.Včera odpadol kedˇsa stretol so svojím synovcom Jožkom.Rozprávali sa cvíľku a brat odpadol.Jožko hnedˇvolal záchranku.Lebo svojho ujca pozná a vie,že je chorý a hnedˇmu robil masáž srdca.Vie čo ako to má robiť lebo je požiarnik,dobrovoľník.Sanitka prišla skoro hnedˇ a potom hnedˇaj druhá previezli brata do Bystrice na ARO stále sa nažili ho priviesť životu až konečne naskočil ale zostal v kome.Bože dobrý pmáhaj mu aby prežil a bol zdravý.
Stalo mi včera,že zrazu odpadla latka z koreničiek na stene a koreničky spadli na zem,urobilo to dosť veľký hluk.Pomyslela som si čo to môže znamenať?Okrem toho už týždeň mám sny s mojími rodičmi zosnlými .Je to náoda? Ja na náhody neverím.
Ale myslí, si,že môj brat bude žiť.Lebo keby bol mal zomrieť nebol by sa stretol s Jožkom.Vedˇtaké stretnutie je aj tak zázrak,lebo stačí jedna minutka a už sa obídu.Potom Jožko je požiarnik amater a vie ako sa zachovať v takýchto situáciach a pomôcť.Prečo sa stretol brat práve s Jožkom?To má iste svoj význam a svoju úlohu.Náhoda to istotne nebola.
Ak to nebola náhoda ale aj tak môj milovaný bratríček zomrel tak sa ešte aspoň naposledy rozprával s niekým z rodiny.Bol hned´ošetrovaný a mal dobrú staostlivosť a potom v nemocnici druhý synovec sa hnedˇoň staral doniesol mu čo bolo treba .Tak nebol aspoň sám.
Mamička moja a Tatíčko môj
11.marca 1993 sa mi snívalo,že náhle predomnou vytriskol zo zeme prúd čistučkej ody.Znamená to plač celej rodiny.V om čase som si vykladala karty každý deň.Karty mi stále ukazovali smrť v dome.Smrť v dome ,cesta.Smrť v dome a telefon,akože správa.Sny mi tiež naznačovali neustále niečo čo znamenalo smrť.
Potom som telefonovala s mojím synáčikom a pýtala som sa ho ako sa majú babka.On sa ma prekvapene pýtal"ty nevieš mama?Vedˇbabka zomrela a je už aj tri týždne pocovaná."Keby som bol vedel,že ti to Milan neoznámil bol by som ti to napísal.Bol som si istý,že to vieš.
To bola pre mňa hrozná správa.Moja mamička zomrela a nikto mi nedal vedieť.Môj brat Mlan mal telefon ale je vyhlásený za veľkého lakomca.A naozaj to bola jeho povinnosť oznámiť mí.Neoznámil mi nič ba ešte bol taký lakomý,že ani veniec za mňa nekúpil.Napriek tomu,že som mu nikdy nič nezostala dľžna.Všetko som mu vždy zaplatila.Bolo mi to hrozne ľúto ale odpustila som mu.Hádam ani za to nemôže,že je taký.Mamičku často vidím vo snoch.Pomáha mi a poúča ma.Ukazuje mi rôznymi spôsobmi,čo ma čaká.čo maám robiť a iné,len,že ja často nerozumiem hnedˇmusí mi to ukázať viac krát až to pochopím.Alebo to pochopím až keď sa to stane.
Podobne sa to odohralo i pri úmrtí môjho milovaného tatíčka.Dozvedela som sa to však hnedˇ lebo môj synáčik už mal telefon.Tak mi ihnedˇoznámil .Aj kedˇ brat nechcel čakať s pohrebom dokedy prídem,aspoň som sa mohla modliť za neho a spomínaťna krásne chvíle prežité s milým rodičmi.
SPOMINAME.
Gabriel Repka dedko,Mária Harnádková babka,Katarína Krajcová babkatatova mama.
Odpočinutie večné daj im Pane,a svetlo večné nech im svieti,nech odpočívajú v pokoji Ameň.
SPOMINAME.
Odpočinutie večné daj im Pane,a svetlo večné nech im svieti,nech odpočívajú v pokoji Ameň.
Spomienky
Tato Ján minár,mama Mária ,dedko a babka
Štefan Minár
Odpočinutie večné daj im Pane,a Svetlo večné nech im svieti!Nech odpočívajú v pokoji!Amen!
Moja svatka Aninka a svatko Jan
Dodť často sa mi sníva o mojej nebohej svatke Aničke.Boli sme veľmi zadobe a mali sme sa radi.Dobre sme si spolu rozumeli a ja som si ju veľmi vážila.Kedˇodišla k Otcovi veľmi som smútila a smútievam aj doteraz.Anička bola dobrá žena a matka.Sˇetrila korunky aby mohla pmáhať deťom a dať im darčeky.Rozsievala okolo seba,radosť a porozumenie.Teraz nám všetkým chýba.V jednom sne som ju videla sedieť za stolom u mojích rodičov a rodičia s bratom Prtrom sedeli tiež s ňou.Druhý sen išla som smerom ku domu mojích rodičov ako od mesta na ulici som stretla voz s naloženým nábytkom a môj brat Peter a Aničkou sedeli na voze.Pochopila som,že Anička si odváža môjho brata so sebou a veľmi som sa na ňu nahnevala.Ale nič som nepovedala a išla som dˇalej svojou cestou a voz s Aničkou a mojím bratom tiež pokračoval svojím smerom.Zakrátko som sa dozvedela,že môj bratríček má rakovinu a už sa nedá operovať.Je neskoro.A tak môj brat zanedlho zomrel.
Až teraz 20.12.2019 som sa dozvedela,že z
Odpočinutie večné daj im Pane a svetlo večné nech im svieti až na veky vekov.Ameň.
Spomíname