Adoptované zaujímavé rozhovory adventných sviečok z blogu švagrinky Stanky.

 

 

 

 

https://stanislava.napady.net/

Horeli štyri sviečky na adventnom venci, tak ticho, že bolo počuť ako sviečky začali hovoriť.


Prvá sviečka vzdychla a povedala:
Volám sa MIER.
Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiaden mier nedodržujú. Jej svetielko bolo čím ďalej tým menšie, až úplne zhaslo ...


Svetlo druhej sviečky zakmitalo a sviečka povedala.
Volám sa VIERA.
Som ale zbytočná, pretože ľudstvo nechce o bohu nič vedieť.
Nemá teda cenu, aby som svietila.
Prievan zavial miestnosťou a druhá sviečka zhasla ...



Ticho a smutne sa ku slovu prihlásila tretia sviečka.
Volám sa LÁSKA.
Už nemám silu, aby som horela. Ľudia ma odstavili na stranu.
Vidia len sami seba a žiadne iné, ktore by mali mať radi.
A s posledným záchvevmi zhaslo i toto svetlo ...

V tom vošlo do miestnosti dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo.
Vy musíte predsa svietiť...
A skoro začalo plakať ...


V tom sa dostala k slovu i štvrtá sviečka a povedala.
Neboj sa, kým ja svietim, môžeme i ostatné sviečky znovu zapáliť.
Volám sa NÁDEJ.

Zapálilo dieťa od tejto sviečky zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky.


Plameň nádeje by nikdy nemal v Tvojom živote zhasnúť ...

A každý z nás by mal plamene:

Mieru,

Viery,

Lásky